Jeho literárnu dráhu naštartovala v roku 1953 práca redaktora v oddelení politickej literatúry v nakladateľstve Rudé právo, kde pôsobil do roku 1957, neskôr v týždenníku Beseda venkovské rodiny a od roku 1959 vo vysielaní pre mládež v Československom rozhlase. Počas celých 60. rokov uputával pozornosť svojou sociálno kritickou publicistikou. Roku 1965 nastúpil do redakcie Literárních listů (neskôr premenované na Listy), najvýznamnejšieho periodika reformátorskej inteligencie, kde zostal až do ich zákazu v roku 1969. To už mal za sebou aj prozaické začiatky, ako napríklad novelu Na farmě mládeže a román Rušný dům. Dnes sa však za jeho skutočný vstup do literatúry považuje až nonkonformný román Sekyra, ktorý námetovo čerpá z osudov Vaculíkovho otca.

Je aj uznávaným autorom celého radu fejtónov, v ktorých po svojom nadviazal na českú fejtonistickú tradíciu a žáner fejtónu pretvoril na útvar oveľa útočnejší a kritickejší.

Na IV. zjazde československých spisovateľov v júni 1967 prehlásil, že „za dvadsať rokov nebola u nás vyriešená žiadna ľudská otázka“ (na tú dobu veľmi odvážny výrok), za čo bol vylúčený z KSČ. Okrem Dvou tisíc slov sa podpísal aj pod Chartu 77.

ludvikvaculik.cz

Tvorba: 1958 Na farmě mládeže

1963 Rušný dům

1965 Vidět svět novýma očima

1966 Sekyra

1970 Morčata

1978 Hodina naděje

1980 Český snář

1986 Milí spolužáci!

1987 Jaro je tady

1990 Srpnový rok

1990 Nové vlastenecké písně Karla Havlíčka Borovského

1991 Stará dáma se baví

1993 Jak se dělá chlapec

1993 Radosti radosti

1994 Poco rubato

1996 Nad jezerem škaredě hrát

1998 Nepaměti /1969-1972/, 1. vyd. 2001

Cesta na Praděd

2002 Poslední slovo

2002 Loučení k panně

2003 Vážený pane Mikule

2006 Polepšené pěsničky

007 Hodiny klavíru

2008 Nepaměti /1969-1972/, 2. vyd.